Od môjho posledného žurnálu o mojej tvorbe, ktorý som vám písala, ubehlo už veľa vody v našom potoku:) Popravde, myslela som, že sa k tomuto dostanem skôr, no akosi nevydalo… Cez leto som mala starosti so synom, mala som aj pozastavenú výrobu, pretože sa mi vôbec nedalo od neho odbehnúť. Len som chodila okolo dverí pracovne a ticho vzdychala ako mi tá práca chýba. Ale už je našťastie všetko v poriadku a ja sa naplno venujem práci.

A kde som to prestala? Aha, pri kvetoch…

Takže, kým začnem čokoľvek robiť, musím mať materiál na zalievanie. Mojim dodávateľom je príroda, takže mi stačí vybehnúť do humna, z humna na pole a už som v „sklade“ 🙂 V prírode mimo našej záhrady zbieram rascu lúčnu, bazu čiernu, fialky, hloh, iskerník či rôzny lesný materiál (kamienky, kôra, listy, žalude, lišajník, hríbiky, slimačie ulity, konáriky…), trávy, a iné lúčne kvety.

Ale aj poľnohospodárske plodiny ako obilie či repku olejnú.

Záhrada mi poskytuje všetko ostné. Hortenzie, nezábudky, sedmokrásky, sirôtky, lobélie, echinaceu, tavoľník, kvety ovocných stromov, kvety jahôd, kvety kôpru, nevädzu, garafiu, veternicu a mnoho iných, ktoré si sama pestujem. Najradšej mám trvalky. Tie každý rok vyrastú, a nemusím ich pokaždé kupovať a sadiť. Kvetmi máme obsypanú celú záhradu, už pomaly nebudm mať kam sadiť 🙂 ešte že je taká veľká. Ale ten pocit, keď si sadnem na balkón a pozriem do záhrady pod mnou, ani k moru mi netreba…

Z letničiek milujem sirôtky. Ich nekonečné množstvo farieb. Vždy sa mi po záhrade vysemenia a potom kde-tu nachádzam drobné rastlinky s jedným kvietkom ako vykúkajú z tých najnepravdepodobnejších miest. Na ich nachádzanie je preborník môj mladší syn 🙂 Ten má oči po mne, a vždy nájde aj ten najmenší schovaný kvietok.

No a moje milované hortenzie….

Kvety sa vždy zbierajú napoludnie, kedy sú v plnom rozkvete a vždy za slnečného počasia. Nikdy nie skoro ráno alebo po daždi, či za rosy. Takéto kvety sú vlhké a rýchlo podliehajú skaze. Zle sa sušia a strácajú svoje vlastnosti. No a samozrejme, že sa zbierajú len kvety v plnom kvete, nie v odkvete. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Pre moje použitie zbieram aj nerozkvitnuté puky či naopak odkvitnuté kvety (púpavové semienka).

Kvety po ich zbere vždy čo najrýchlejšie vysuším. Niečo lisujem, niečo suším v silici , niečo voľne zavesené hlávkami dolu. Napríklad sirôtky a nezábudky sú veľmi háklivé. Tie ak nestihnem spracovať do 20 minút, môžem ich vyhodiť. Iné ako napr. hortenzie môžu byť aj dlhšie zrezané a stále si zachovávajú svoj tvar a tuhosť. S tými zvyknem ešte nafotiť nové šperky a až potom idú do sušenia. No veď ich musím naplno využiť 🙂

O spôsoboch sušenia vám poviem viac nabudúce.

Prajem krásne dni.

Bižu Slávka